Najčastejšie otázky

Rozhodnutie o zlepšení tepelnej ochrany stavebných konštrukcií je prvým krokom. Za týmto nasleduje potreba diagnostikovať skutočný stav stavebných konštrukcií, určiť postup odstránenia nedostatkov a stanoviť predpokladané náklady. Najlepšie je obrátiť sa na správcu, ktorý by sa mal v mene vlastníkov bytov obrátiť na odborníkov.

Systémy zatepľovania sa odlišujú svojou podstatou technického riešenia. Známe sú v zásade dva princípy vonkajších tepelnoizolačných (zatepľovacích) systémov: kontaktné a odvetrané. Okrem fyzikálnej podstaty (šírenia tepla) sa odlišujú aj skladbou a cenou. Pre panelové budovy sú dostačujúce a vyhovujúce tepelnoizolačné kontaktné systémy (ETICS, čo je odvodené z anglického pomenovania), ktoré na stavebný trh uvádzajú viaceré firmy, ktoré by mali mať o nich doklady preukazujúce zhodu vlastností s požiadavkami, ktoré sú vymedzené právnymi a technickými predpismi. Podstatou je, aby sa pri zateplení uplatnili systémy, pre ktoré boli vydané doklady technického posudzovania (ETA – európske technické posúdenie alebo SK TP – národné technické posúdenie). Ďalšou dôležitou stránkou je zohľadnenie vlastností stavebných konštrukcií bytového domu v spracovaní projektovej dokumentácie zateplenia. Táto projektová dokumentácia poslúži ako podklad aj po ukončení životnosti zateplenia (predpokladaná životnosť je aspoň 25 rokov). Obsah projektovej dokumentácie zateplenia určuje STN 73 2901: Zhotovovanie vonkajších tepelnoizolačných systémov (ETICS) v prílohe A.

Ako bolo uvedené, zateplenie by podľa našich predpisov malo mať životnosť aspoň 25 rokov. Podľa EAD, európskeho harmonizovaného dokumentu ETAG 004 – metodického predpisu na európske technické posúdenie, pre vonkajšie tepelnoizolačné kontaktné systémy sa má preukázať životnosť minimálne 25 rokov. Prvé prehliadky obnovených budov zo sedemdesiatych rokov minulého storočia nepreukazujú potrebu zámeny pôvodných materiálov, pokiaľ tieto budovy boli zhotovené kvalitne, s vhodnými komponentmi a vykonávala sa na nich potrebná údržba. Program zatepľovania bytových budov v SR začal v roku 1992 , takže aj tieto domy preukazujú požadovanú životnosť a tá sa údržbou dá predĺžiť alebo bude potrebná ich obnova napr. zdvojením ETICS alebo iba zhotovením nového súvrstvia výstužnej a povrchovej vrstvy. V niektorých prípadoch postačí iba obnova povrchovej vrstvy.

Vonkajšie kontaktné tepelnoizolačné systémy (ETICS) majú ako povrchovú úpravu najmä omietky. Vzťahujú sa teda na ne podmienky údržby rovnaké ako pre akékoľvek iné takéto povrchové úpravy. Samozrejme, že je potrebné ošetriť prípadne vzniknuté trhliny a po 15-ich rokoch je možné predpokladať potrebu väčšej opravy vrátane obnovy farebného vzhľadu.

Zníženie skutočnej spotreby tepla na vykurovanie je iba jedným z priaznivých účinkov zateplenia obvodového plášťa ako súčasti významnej obnovy budovy. Každé zníženie teploty vnútorného vzduchu v miestnostiach budovy pri zachovaní jej pôvodného stavu prináša so sebou zvýraznenie vplyvu tepelných mostov a vznik hygienických nedostatkov – plesní. Samotný zásah do vykurovacieho systému nie je riešením problémov stavebných konštrukcií panelových, ale aj tehlových domov. Riešením nie je ani zabudovanie kvalitných otvorových výplní. Najvhodnejšia je významná obnova bytových domov. Podľa vyhlášky MDVRR SR.

č. 364/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov v súlade s normou STN 73 0540-2 sa od 1.1.2016 požaduje výstavba v ultranízkoenegetickej úrovni výstavby, ktorá sa má dosiahnuť aj pri obnove existujúcich budov, ak je to technicky, energeticky a ekonomicky možné. Nové požiadavky budú platiť od 1.1.2021 na budovy s takmer nulovou potrebou energie.

Požiadavka na farbu vonkajšej povrchovej úpravy súvisí s pohltivosťou slnečného žiarenia vonkajšieho povrchu v závislosti od farebného odtieňa. Vo všeobecnosti platí, že čím je farebný odtieň povrchu tmavší tým viac narastá teplota povrchu. Tmavšie odtiene spôsobujú väčšie zohriatie povrchu. Dochádza k väčším dĺžkovým a objemovým zmenám vonkajších povrchových vrstiev vplyvom rozdielu teplôt. V posledných piatich rokoch sa uviedli na trh tzv. studené pigmenty umožňujúce inovácie v oblasti povrchových úprav. Tieto sa zakladajú na vlastnostiach pigmentov, ktoré sú schopné vo zvýšenej miere odrážať tepelnú zložku slnečného žiarenia. V praxi to znamená, že dochádza k menšiemu teplotnému namáhaniu oslnených plôch obvodového plášťa tmavších farieb povrchu.

V našich klimatických podmienkach je jednoznačne vhodné iba zatepľovanie zvonka. Zateplením zvonka sa prekryjú všetky tepelné mosty a zníži sa teplotné namáhanie nosných konštrukcií. Nosná konštrukcia sa dostáva celoročne do pôsobenia kladných teplôt. Pri zateplení zvnútra sú iným režimom namáhané stavebné konštrukcie v oblasti stykov obvodového plášťa a vnútorných konštrukcií (stropy, steny) a iným ostatná časť obvodového plášťa. Na vonkajšom povrchu to môže spôsobiť vznik ďalších trhlín. Obvykle dochádza pri zateplení zvnútra ku kondenzácii vodnej pary na rozhraní zateplenia a pôvodného vnútorného povrchu a v okrajových častiach pôvodného povrchu (najmä kútoch) vznikajú plesne. Pleseň sa môže vyskytnúť aj na povrchoch vymedzujúcich medzeru medzi zateplením a pôvodným povrchom, ak do medzery preniká vnútorný teplý vzduch. V prípade vnútorného zateplenia je možné použiť špeciálne riešenia zamedzujúce difúzii vodnej pary. Nemení sa takýmto riešením rozdielnosť priebehu teplôt v konštrukcii v oblasti stykov a plochy obvodového plášťa.

Je ich mnoho, ale vyplývajú hlavne z nedostatočnej prípravy (nekvalitne spracovanej projektovej dokumentácie alebo jej úplnej absencie), použitia nevhodných stavebných výrobkov alebo nedostatočného zohľadnenia ich parametrov, nekvalitnej práce zhotoviteľa a zo snahy zlacňovať realizáciu či už vplyvom kombinácie vrstiev vytváraním z materiálov iného systému, alebo vynechaním, napr. rôznych profilov a tmelov. Výslednú kvalitu nepriaznivo ovplyvňuje nesprávne lepenie tepelnoizolačných dosiek, ich nesprávne kotvenie a nedostatočná hrúbka výstužnej vrstvy a umiestenie výstužnej sklotextilnej mriežky, ako aj nedostatočné prekrývanie mriežky v požadovanom rozsahu. Podrobne sú nedostatky, ale aj poukázanie na správne riešenie spracované v Technickej informácii č. 7 „Nedostatky projektovania a zhotovovania ETICS.

S dodatočným zatepľovaním sa v západnej Európe, najmä v Nemecku, začalo už v 60-tych rokoch minulého storočia. Zatepľovanie v súčasnosti v týchto krajinách (aj keď tieto práce majú na väčšej časti fondu budov za sebou) však nekončía. Vplyvom sprísňovania požiadaviek na tepelnú ochranu budov pristupujú aj v týchto krajinách k ďalšej obnove už obnovených budov a to zdvojením ETICS, výmenou okien a pridaním tepelnej izolácie do striech, prípadne ďalších deliacich stavebných konštrukcii.

V danom prípade nejde len o zatepľovanie, ale najmenej o významnú obnovu budov a tak sú v súčasnosti aj u nás stanovené formy podpory. Na dosiahnutie požiadaviek energetickej hospodárnosti budov je v súčasnosti potrebné zabezpečiť podmienky na uskutočnenie hĺbkovej obnovy, teda významnej obnovy stavebných konštrukcií a aj významnej obnovy technických systémov v budove.

Bytové domy v Slovenskej republike sú postavené v 61 materiálových a konštrukčných variantoch typov, konštrukčných systémov a stavebných sústavách radových, bodových, vežových a doskových domov. Systémové poruchy týchto panelových domov, ale aj murovaných domov postavených hromadnými formami výstavby vyjadrujú poruchy, ktoré nemohol ovplyvniť užívateľ svojím konaním (údržbou). Jedná sa o poruchy, ktoré sa vyskytujú na budovách postavených rovnakou technológiou, ale niektoré sa vyskytujú aj na rôznych typoch domov postavených v rovnakom období. Jedná sa teda o poruchy, ktoré vznikli v dôsledku nedostatočného poznania a overenia v príslušnom období, nesprávnych typizovaných riešení a širokým uplatnením nesprávnych stavebných materiálov a použitia nedostatočne overenej technológie. Pokiaľ by sa tieto poruchy neodstránili včas, mohli by viesť až k haváriám. Ich odstránenie jednoznačne predchádza všeobecne navrhovaným postupovým krokom obnovy bytového domu. Postupne bolo identifikovaných 12 systémových porúch, ktoré súvisia s konkrétnymi typmi, konštrukčnými systémami a stavebnými sústavami a sú obsiahnuté v prílohe zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov. Spolu s opisom a výskytom systémovej poruchy sa v zákone uvádzajú prejavy systémovej poruchy a požiadavka na spôsob a rozsah riešenia jej odstránenia.

Podľa podmienok stanovených v zákone č. 443/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov odborný posudok, ktorým sa potvrdzuje alebo nepotvrdzuje výskyt systémovej poruchy, spracováva autorizovaný inžinier zapísaný v zozname Slovenskej komory stavebných inžinierov alebo organizácia, ktorá takéto osoby zamestnáva.

Všetky tieto dôvody sú uvedené v už spomínanom zákone č. 443/2010 Z. z. Jednoznačne však vtedy, ak sa na ich dome systémová porucha nevyskytuje, alebo s odstraňovaním systémovej poruchy začali skôr, ako bola prijatá ich žiadosť na poskytnutie dotácie.

Ťažko rozlíšiť, čo je to bežná alebo špecializovaná firma. Rozhodne by sa mala preukázať referenciami. Ak je súčasťou odstraňovanie systémovej poruchy zateplenie obvodového plášťa, je nevyhnutné využiť služby firmy, ktorá je nositeľom licencie na špeciálne práce zhotovovanie zatepľovania pomocou ETICS. Licencie vydáva Technický a skúšobný ústav, n. o. v Bratislave. S obnovou obvodového plášťa súvisí aj obnova a súčasne odstránenie systémovej poruchy balkónov a lodžií. Obnova balkónov a lodžií ba sa mala uskutočniť tiež pomocou systémových riešení zložených výrobkov, pre ktoré sú vydané národné technické posúdenia. Nadväzne na ne už v súčasnosti existujú firmy, ktoré sú držiteľmi licencií na tieto práce.

Je ich niekoľko a je potrebné poznať nielen formu a výšku podpory, ale aj ich výhodnosť a podmienky poskytovania. ŠFRB poskytuje výhodný stavebný úver na účel podpory obnovy bytovej budovy. Úver sa poskytuje len raz, preto je predovšetkým vhodné využiť všetky účely podpory obnovy bytovej budovy. Účelové úvery na obnovu bytovej budovy poskytujú stavebné sporiteľne, ale aj ďalšie bankové subjekty. Využiť ponuku stavebných sporiteľní je výhodné najmä vtedy, ak vlastníci začali šetriť skôr. Ani toto však pre využitie ponúkaných finančných nástrojov nemusí byť rozhodujúce. V ponuke komerčných bánk je možnosť rýchlejšieho získania úveru a v niektorých prípadoch je i výhodnejšia forma ručenia.

Oknami uniká naozaj najviac tepla, preto okná sú zdrojom najväčších úspor. Samozrejme záleží aj na ich ploche a tým podiele na celkových tepelných stratách. Staré drevené zdvojené okná majú vysoký súčiniteľ prechodu tepla, majú vysokú infiltráciu, majú nevhodné a často i nefunkčné kovanie. Sú väčšinou po reálnej životnosti a určite po tzv. životnosti morálnej. V súčasnosti majú už veľký podiel okná, ktoré sa vymenili od začiatku 90-ych rokov a ich technické parametre sú nízke, nedostatočné sú tepelnoizolačné vlastnosti zasklenia a spolu so zabudovanými dištančnými profilmi vytvárajú podmienky na vznik kondenzácie na vnútornom povrchu zasklenia. Okná, aspoň všade tam, kde nie je nútené vetranie, zabezpečujú aj výmenu vzduchu v miestnosti. Väčšinu vymenených okien charakterizuje vysoká tesnosť. Prirodzenou infiltráciou sa nezabezpečí požadovaná výmena vzduchu. Vetranie ovplyvňuje aj relatívnu vlhkosť vzduchu v miestnosti. Krátkym, ale intenzívnym vetraním sa vymení vlhký vnútorný vzduch za vzduchu vonkajší s nízkym obsahom vlhkosti v zimnom období. Výmena okien by sa mala uskutočniť pred zateplením obvodového plášťa, čím sa zvýši teplota na vnútornom povrchu obvodového plášťa. Výmenou okien za nové, tesnejšie sa mení vlhkostný režim v miestnostiach. Pri zníženej výmene vzduchu narastá relatívna vlhkosť vzduchu, čím môže pri nezmenených tepelnoizolačných vlastnostiach obvodového plášťa skôr dochádzať k rastu plesni. Zvýšením vnútornej povrchovej teploty obvodového plášťa vplyvom zateplenia na vonkajšom povrchu, vrátane ostenia, nadpražia, parapetu, toto nebezpečie nevzniká. Pozornosť je potrebné venovať aj zhotoveniu pripojovacej škáry medzi otvorovou konštrukciou a okolitou konštrukciou obvodového plášťa. Vzhľadom na zabezpečenie požiadaviek energetickej hospodárnosti budov je v súčasnosti potrebné zabezpečiť riešenie vetrania spätným získavaním tepla rekuperáciou pomocou rekuperačných jednotiek osadených v bezprostrednej blízkosti otvorov alebo pomocou centralizovaných technických systémov. Známe sú aj riešenia s integrovaným riešením rekuperácie v profilovom systéme otvorových výplní.

Vlhkostné vlastnosti stavebných materiálov charakterizuje faktor difúzneho odporu a stavebných konštrukcii difúzny odpor. Čím je hodnota faktora difúzneho odporu nižšia, tým materiál lepšie prepúšťa vodnú paru. Difúzny odpor závisí aj na hrúbke materiálu. Vhodnosť použitia jednotlivých tepelnoizolačných materiálov (tepelná izolácia na báze minerálnej vlny alebo penového polystyrénu) závisí na vlastnostiach pôvodných stavebných konštrukcii a na obsahu vlhkosti a teplote vzduchu v miestnostiach budovy. Rozhodujúcou podmienkou pre výber tepelnoizolačného materiálu, ale aj tepelnoizolačného systému je účel budovy. V budovách na bývanie, administratívnych budovách apod. nepôsobia významné zdroje vlhkosti a preto je možné na zateplenie uplatniť kontaktné tepelnoizolačné systémy s tepelnou izoláciou či z penového polystyrénu alebo minerálnej vlny, prípadne v súčasnosti ponúkaných tepelnoizolačných vrstiev na báze fenolovej peny alebo PIR Budovy, ako napr. plavárne s vnútorným režimom užívania namáhaným vysokým obsahom vlhkosti, je potrebné zatepliť odvetraným tepelnoizolačným systémom. Vhodnosť uplatnenia navrhovaného systému je vždy potrebné preukázať výpočtom. Všeobecne platí zásada, že hodnota difúzneho odporu by pri obvodovom plášti mala smerom k vonkajšiemu povrchu klesať.

Ak sa aj uskutočnia všetky opatrenia, ktoré prinášajú úspory tepla a energie a tieto práce budú vykonané v potrebnej kvalite vytvoril sa len predpoklad na dosiahnutie úspor tepla a energie. Skutočné úspory tepla a energie ovplyvní vlastník svojím správaním. Správne zateplená budova vytvára potrebnú vnútornú pohodu a preto je potrebné vnútornú teplotu priebežne regulovať pomocou termostatických ventilov. Treba si vytvoriť vlastný režim nastavenia teplôt v jednotlivých miestnostiach. Zmenu teploty v priebehu dňa a dní v týždni umožňujú systémy riadenia a automatizácie.

Pri výbere zhotoviteľa tepelnoizolačných prác na stavbe, ktorý má na tieto práce licenciu od TSÚS n. o. alebo EUCERT, s.r.o. si vlastník vyberá aj systém zatepľovania. Kvalita prác zhotoviteľa je kontrolovaná treťou nezávislou stranou, ktorá je akreditovaným inšpekčným orgánom pre overovanie kvality stavebných prác a realizuje sa systém zatepľovania, na ktorý je doklad Vyhlásenie o parametroch na základe Nariadenia (EÚ) č. 305/2011 o stavebných výrobkoch. Kvalifikácia zhotoviteľa akreditovaným inšpekčným orgánom je požadovaná normou STN 73 2901 (čl. 3.3) a tá je záväzná cez § 43g ods. 2 Stavebného zákona v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

Hrúbka tepelnej izolácie vo vonkajšom tepelnoizolačnom kontaktnom systéme (ETICS) aplikovanom na obvodovom plášti sa navrhuje výpočtom, ktorý vyplýva z STN EN ISO 6946 a STN EN ISO 52016_1, pričom je potrebné preukázať splnenie štyroch kritérií reprezentujúcich požiadavky na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov podľa STN 73 0540-2+Z1+Z2: 2019 Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2 : Funkčné požiadavky.

Znamená to, že nepostačuje navrhnúť hrúbku tepelnej izolácie pre výsek obvodového plášťa na neprekročenie maximálnej normou stanovenej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla U (W/(m2.K) stanoveného v závislosti na úrovni výstavby, ale je nutné navrhnúť potrebnú hrúbku s ohľadom na splnenie hygienického kritéria, t.j. zabezpečenia vnútornej povrchovej teploty vyššej ako je kritická teplota rizika rastu plesní v miestach tepelných mostov pri uvažovaní teplotných a vlhkostných podmienkach pôsobenia podľa lokality osadenia budovy a účelu užívania miestnosti. Takto navrhnutou hrúbkou tepelnej izolácie by sa malo preukázať splnenie energetického kritéria (pri uvažovaní počtu dennostupňov 3422 K.deň) určeného v závislosti na faktore tvaru budovy. Navrhnutou hrúbkou tepelnej izolácie v súčinnosti s ostatnými úpravami by sa mal preukázať predpoklad splnenia potreby energie na vykurovanie spĺňajúce predpoklad dosiahnutia požadovanej triedy energetickej hospodárnosti podľa vyhlášky MVRR SR č. 364/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov v znení neskorších predpisov. Preukázanie splnenia tepelnotechnických požiadaviek je povinnosťou spracovateľa (autorizovaného inžiniera) projektovej dokumentácie na stavebné povolenie, ktorej súčasťou je aj projektové energetické hodnotenie.

Zateplenie obvodového a strešného plášťa sú dôležitou súčasťou významnej obnovy s výrazným podielom na znížení potreby tepla na vykurovanie. Uvedená zmena kvality tepelnej ochrany sa vo väčšine prípadov uskutočňuje v rámci riadneho stavebného konania na základe stavebného povolenia. Znamená to, že ako súčasť projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu by malo byť spracované projektové energetické hodnotenie tepelnej ochrany (aj zateplením) a ku kolaudácii by mal byť spracovaný energetický certifikát budovy na základe výpočtu energetickej hospodárnosti budovy a zatriedenia budovy do energetickej triedy. Predloženie energetického certifikátu vyžaduje zákon č.555/2005 Z. z. i v znení jeho neskorších predpisov.

Podľa európskych smerníc o energetickej hospodárnosti budov obnova existujúcich budov väčšieho rozsahu by sa mala považovať za príležitosť prijať hospodárne opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti. Zlepšenie celkovej energetickej hospodárnosti však nemusí nevyhnutne znamenať celkovú obnovu budovy, ale mala by sa obmedziť na tie časti, ktoré sú najdôležitejšie z hľadiska energetickej hospodárnosti budovy a je finančne efektívna. Dodatočné náklady pri takejto obnove by sa mali vrátiť pomocou dosiahnutých úspor energie počas časového obdobia súvisiaceho s očakávanou technickou životnosťou investície. Tento rozsah obnovy v smernici nazvaný ako „major renovation“ bol preložený ako významná obnova. Významná obnova definovaná v duchu smernice v § 2 ods. 7 zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov v znení neskorších predpisov. Minimálny rozsah obnovy budovy považovaný za významnú obnovu bol stanovený na 25 % podiel plochy teplovýmenného obalu budovy. Splnenie požiadaviek na ultranízkoenergetickú úroveň výstavby a aj úroveň výstavby budov s takmer nulovou potrebou energie je potrebné uskutočniť hĺbkovú obnovu. Definíciu hĺbkovej obnovy uvádza zákon 555/2005 Z. z. v znení zákona č. 378/2019 Z. z. v § 2 ods. 8.